História kávy

Prvé zmienky o káve sa dochovali z historických poviedok a legiend, ktoré prežili stáročia.

Jedna z legiend hovorí ako šejk Omar, lekár a kňaz, objavil v Arábii podivuhodnou náhodou kávu ako nápoj s pozoruhodnými vlastnosťami. Šejka Omara, žijúceho vo vyhnanstve upútal strom s pekne voňajúcimi kvetmi a krásnymi červenými plodmi. Odtrhnuté plody použil pri príprave napoja, ktorý pripravoval z rôznych rastlín. Zvláštna chuť tohto nápoja priviedla lekára na nápad podávať tento nápoj chorým. Správa o blahodarnom účinku nápoja sa rozšírila a Omar bol vyzvaný aby sa vrátil z vyhnanstva do Mekky, kde bol na jeho počesť postavený kláštor a Omar bol prehlásený za svätého. 

Iná legenda pripisuje zázračné objavenie kávy pastierovi. Hábešský pastier kôz Kaldim si povšimol, že jeho zvieratá vždy neobyčajne ožijú, keď sa po celodennom pobyte na pastve najedia plodov z neznámeho stále zeleného kríka. Zo zvedavosti skúsil ochutnať červené bobule. O ich priaznivom účinku neskoršie hovoril i s opátom neďalekého kláštora a ten sa tiež rozhodol ochutnať červené bobule. V poslednom okamihu presvedčený, že povzbudivé účinky kávových bobúľ sú dielom samotného diabla, zrná vhodil do ohňa. Touto náhodou prišlo po prvý raz k čiastočnému upraženiu kávy a uvoľneniu aromatických látok. Vôňa kávových zŕn doviedla opáta ku zmene názoru a k rozhodnutiu vyskúšať kávu na mníchoch, žijúcich v kláštore. Pri ďalšom experimentovaní s kávovým zrnom prišiel na myšlienku rozdrviť ho a zmiešať s vodou. Tento povzbudzujúci nápoj potom mnísi pravidelne pili, aby dlhšie vydržali recitovať dlhé modlitby.

Ďalšia legenda rozpráva o Mohamedovi, ktorému sa po niekoľkých dúškoch kávy navrátila sila, ktorá bola tak nebývalá, že mohol „zosadiť z koňa štyridsať mužov a urobil štyridsať žien šťastnými“. V dôsledku svojej sily a energie dokázal Mohamed vytvoriť celú islamskú ríšu.

Isté je, že pôvod kávy je v Etiópii, kde doteraz rastie ako divý ker. Až koncom 15. storočia sa začala šíriť do ostatných kútov sveta. Názov pre kávu bol odvodený od slova gahwah, čo bol však pôvodne výraz i pre iné nápoje, napríklad víno. Z jemenského prístavu s názvom Mokka sa káva prostredníctvom obchodníkov začala šíriť obchodnými cestami do vnútrozemia a tiež do ostatných oblastí sveta. Najprv do Turecka a potom začiatkom 17. storočia Talianska, odkiaľ sa dostala do zvyšku Európy.  Káva sa stala sa viac prijímaná, ale potom bola pápežom Klementom VIII v roku 1600 označená ako "moslimský nápoj." Prvá európska kaviareň bola otvorená v Benátkach v roku 1645. Káva putovala do Holandska, Indonézie, Francúzska a potom cez Atlantik do Brazílie a Mexika. Na území Južnej Ameriky sa pestovanie tak rozšírilo, že tieto krajiny časom ovládli svetový trh s kávou.

Dnes sa medzi 23. severnou a 25. južnou rovnobežkou rozprestiera okolo celej zemegule takzvaný kávový pás a káva sa po rope stala druhým najväčším svetovým obchodným artiklom. Kostarika, Brazília, Kolumbia, Mexiko, Indonézia a Keňa predstavujú len malý výber z celkového počtu asi 50 krajín vyvážajúcich kávu. Celkový svetový ročný objem zberu tvorí asi 6 miliónov ton surovej kávy, z toho putuje približne 5 miliónov ton na vývoz.